Späť v domovskej stanici
FC Lokomotíva z Košíc oslávi v budúcom roku svoje 80. výročie. Klub niekoľkokrát získal pohár, priviedol AC Miláno na pokraj vyradenia, zažil zostup, prišiel o svoj domov a vrátil sa späť až po viac než dvadsiatich rokoch.
V nedeľu 24. mája 1998 viala v tradičnom modro-bielom fanúšikovskom sektore Lokomotívy Košice, prezývanej Loky, čierna vlajka. Domáci tím prehral s Interom Bratislava 1:2 a zostúpil z prvej slovenskej ligy.
„Lúčime sa v nádeji, že slnko futbalu bude naďalej svietiť v našich modro-bielych farbách“ uviedol klub vo vyhlásení po zápase. Klubová tradícia velí nevzdávať sa ani v ťažkých časoch.
O niekoľko mesiacov neskôr, keď sa začala nová sezóna druhej ligy, už Lokomotíva nehrala na svojom štadióne v Čermeli. Presťahoval sa tam 1. FC Košice.
Hrdí železničiari
História Lokomotívy bola od samého začiatku úzko spätá so železnicou. Klubový znak zobrazuje rok založenia 1946 a okrídlené železničiarske koleso. Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo v železničiarskom dome v Košiciach.
Už krátko po vzniku dosiahol klub prvý veľký úspech v roku 1951 obsadil tretie miesto v československej lige, hneď za Slovanom Bratislava, pod vedením trénera Leopolda Šťastného. Vtedajší klub Dynamo ČSD Košice mohol dokonca získať titul, ak by v poslednom kole zdolal Duklu Prešov.
V roku 1952 prijal klub dnešný názov v rámci komunistickej reorganizácie, keď bol každý klub priradený k určitému odvetviu hospodárstva. O rok neskôr Lokomotíva zostúpila a späť sa vrátila až o dvanásť rokov.
„Narodil som sa v košickej štvrti Malá Praha, kde boli železničiarske bloky. Ako chlapci sme boli fanúšikmi Lokomotívy ako všetky rodiny v susedstve“ spomína Peter Neuwirth, ročník 1954 a občan bývalého Československa.
„Okrem toho hrával skvelý útočník Dušan Ujhely v našom bloku, na čo sme boli veľmi hrdí.“
Nový domov: Čermeľ
V lete 1959 získal klub nový domov a mesto jeden zo svojich symbolov, štadión v Čermeli na severe Košíc s charakteristickými reflektormi.
„Štadión Lokomotívy bol z veľkej časti postavený dobrovoľníkmi, okrem iného aj mojím otcom a našimi susedmi. Preto sme ho vždy považovali za náš domov,“ hovorí Neuwirth.
S výnimkou jednej sezóny pôsobila Lokomotíva až do roku 1986 v najvyššej československej lige. Najznámejší hráč klubu zotrval iba rok – Adolf Scherer, majster sveta z MS 1962 v Čile, strelil 13. októbra 1965 svoj 100. ligový gól práve za Lokomotívu, a to proti svojmu bývalému klubu Slovanu Bratislava.
Najúspešnejším obdobím klubu bola druhá polovica 70. rokov. V marci 1976 zvíťazila Lokomotíva nad LIAZ Jablonec 10:1. V divokej bitke strelil Ladislav Jozsa štyri góly a Ujhely zaznamenal expresný hetrik, v 76., 78. a 79. minúte.
„Vtedy sme po góloch nebehali po ihrisku, netancovali pred publikom, neskákali cez reklamné tabule,“ spomína Ujhely.
Pohárové úspechy a AC Miláno
V rokoch 1977 a 1979 získala Lokomotíva Československý pohár. Medzi najvýraznejšie osobnosti patrili brankár a olympijský víťaz z roku 1980 Stanislav Seman, stredopoliari Gejza Farkaš, Peter Fecko, Ján Kozák, majster Európy Jozef Móder, útočník Peter Jacko a trojnásobný kráľ strelcov Ladislav Jozsa, známy majster priamych kopov.
„Jeho tvrdé strely sú nezabudnuteľné. Ani na tréningu ich brankári nechytali“ hovorí Ujhely.
„V zápase sme sa často ani nepozerali, či lopta skončí v sieti. Keď sa Józsa rozbehol k stredu ihriska, gól bol istý.“
Dňa 27. septembra 1978 odohrala Lokomotíva pamätný zápas proti AC Miláno v Pohári UEFA. Po 90-tich minútach viedla 1:0, na ihrisku stáli legendy ako Franco Baresi a Fabio Capello. Keď Lokomotíva vyrovnala náskok z prvého zápasu, diváci jasali. Oficiálne prišlo 30 000 fanúšikov, neoficiálne vraj ešte viac, niektorí dokonca vyliezli na stožiare reflektorov. Józsov gól však rozhodca neuznal pre ofsajd a Lokomotíva nakoniec vypadla po penaltách.
„Na jednej strane sme mali šťastie, že Gianni Rivera, najväčšia hviezda AC Milána, v Čermeli nehral. Na druhej strane sme sa cítili ukrivdení neuznaným gólom,“ spomína Ujhely.
Úpadok, vyhnanstvo a návrat
V roku 1993 sa Lokomotíva kvalifikovala do novej prvej slovenskej ligy. Pri zostupe v roku 1998 skončil klub posledný, s priemernou návštevnosťou len 1 455 divákov, čo bola najnižšia návštevnosť v lige.
Klub po nútenom odchode zo štadióna putoval po východnom Slovensku cez Krompachy, Vyšné Opátske, Krásnu či Družstevnú pri Hornáde ktoré sa stali dočasnými štadiónmi pre klub. Fanúšikovia si ale vždy ctili modro-biele farby klubu a v duchu stále sledovali reflektory čermelského štadióna.
V roku 2022 sa kruh uzavrel. Klub z Košíc, dnes známy ako FC Lokomotíva Košice, sa presťahoval späť do svojho štadióna. Návrat domov bol upokojujúci, veci sa opäť dostali na správnu cestu.
Lokomotíva dnes pôsobí v tretej lige a tradičný pokrik fanúšikov opäť platí:
Autor: Juraj Červenka, Ballesterer 2025
Preklad: ChatGPT
